Obec, ktorá dala meno celému regiónu

Zemplín 5. októbra (TASR) - Na juhu Východoslovenskej nížiny leží nenápadná obec ku ktorej sa viaže bohatá a slávna história. Jej chotár už dnes kaštiele či hrady nezdobia, no je nesporné, že tam kedysi stáli v plnej paráde. Dedina Zemplín, kedysi mocné, stredoveké župné sídlo, v časoch najväčšej slávy tak významné, že dalo meno celému okolitému regiónu.
Za baňu historických starožitností považujú niektorí archeológovia hradný kopec nad obcou Zemplín. Človek ho obýval nielen v stredoveku, keď tu stál kamenný hrad, ale v už oveľa dávnejších dobách. Osídlenie obce a jej okolia má približne 30.000-ročnú históriu.
"Najstarší písomný doklad o obci uvádzanej ako villa Zemplén pochádza z roku 1261. Vyvinula sa zo staršej osady v blízkosti ranofeudálneho hradu. Do konca 13. storočia bol hrad a dedina majetkom uhorských kráľov a centrom Zemplínskeho komitátu. V 13. storočí sa označuje ako trhová osada s možnosťou vyberania mýta a v 15. storočí, keď je vo vlastníctve rodiny Drughetovcov, už ako stredoveké mestečko," poznamenáva Elena Miroššayová z košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Hrad nad obcou Zemplín ani kaštieľ, ktorý si v 16. storočí postavili Drughetovci v strede dediny, sa do dnešných dní nezachovali. Naďalej tu však stojí budova bývalého župného snemu postavená v rokoch 1666 až 1668. Stretávali sa v nej takmer 150 rokov najvplyvnejší šľachtici Zemplínskej stolice.
"Ede Reiszing v dejinách Zemplínskej župy vydaných začiatkom 20. storočia napísal, že župa dostala meno od zemplínskeho zemného hradu. Názov Zemplín odvádza zo slovanského slova zem, zemlja a vidí v tom znak toho, že tu bývali Slovania obrábajúci zem," dopĺňa mozaiku histórie obce súčasný starosta Zemplína Mikuláš Takács. Jej dnešná podoba však už slávu niekdajšieho stredovekého mestečka príliš nepripomína. Výročné trhy, ktoré boli posledným pozostatkom zašlých čias, sa v obci prestali organizovať v medzivojnovom období.
Dedinku v susedstve rieky Bodrog, v ktorej dnes žije približne 400 obyvateľov, majú vďaka jej niekdajšiemu postaveniu, v obľube hlavne milovníci histórie. V týchto dňoch sa v nej zastavil aj Adam Jasny z Varšavy. Poľský dôchodca má k Zemplínu veľmi blízky vzťah, preto sa doňho opakovane vracia. "Je to emocionálna záležitosť, priťahuje ma tento región. Nachádza sa v pohraničí kde je možné pozorovať kultúrne, národnostné ale aj prírodné či geologické hranice Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a pritom degustovať tokajské vína svetového mena," vyznáva sa so svojimi myšlienkami pre TASR v priestoroch zemplínskeho župného domu.